Oddelenie vodných más

A Boh povedal: „Nech vznikne priestor medzi vodami, ktorý bude oddeľovať vody jedna od druhej.“ A tak sa stalo: Boh stvoril tento priestor, aby oddelil vody nad týmto priestorom od vôd pod ním. A Boh nazval tento priestor „nebo“. Bol večer a bolo ráno: druhý deň. (Genesis 1,6–8)

Druhý deň mám rozjímanie na tému „Rozdelenie vôd“. Nie sme si však istí, ako vyzerali vody na nebi. Ja si predstavujem mraky. Také, aké poznáme dnes.Môj brat si však myslí, že pred potopou neboli žiadne mraky a na nebi bola vodná vrstva.Môžeš nám v tom pomôcť? Ako vyzerala voda na nebi?

Odpoveď

O tom, ako mohla Zem a jej okolie vyzerať pred potopou, môžeme len špekulovať. Preto začnime od toho, čo dnes vieme:

Rozloženie vody na Zemi ukazuje, že 40-dňové nepretržité dažde by dnes neboli možné
Profil Zeme ukazuje, že množstvo dostupnej vody nestačí na to, aby sa hladina vody dostala nad najvyššie hory, ako tomu bolo počas potopy.
Dúhu možno pozorovať od potopy, ale pravdepodobne nie pred ňou.
Dnes na Zemi neexistuje žiadny známy vodný systém, ktorý by sa dal stotožniť s „prameňmi veľkej hlbiny“ (porov. Genesis 7:11).
Záhradu v krajine Edenu so štyrmi riekami (porov. Genesis 2) už nie je možné lokalizovať. Geológia a geografia tejto oblasti sa museli zmeniť.
Očakávaná dĺžka života ľudí pred potopou a po nej sa drasticky skrátila.
Mnohé živočíšne druhy vyhynuli.
Súčasné živočíšne druhy nie sú rovnomerne rozložené po celej Zemi.
Ľuďom bolo od potopy dovolené jesť mäso (Genesis 9:3).

Boli pred potopou mraky?

V skutočnosti sa oblaky spomínajú až po potope (Genesis 9:13 a nasl.). To však nemusí znamenať, že predtým žiadne oblaky neboli. V tomto úryvku sa netvrdí, že oblaky existovali až od toho momentu, ale že Boh umiestnil svoj oblúk do oblakov ako „znamenie zmluvy“ pre celé ľudstvo (medzi mnou (Bohom) a zemou). Dôraz je teda kladený na oblúk ako znamenie zmluvy, a nie na oblúk samotný. Čisto na základe tejto skutočnosti si preto nie som istý, či oblaky existovali, alebo nie. Nedokážem si však predstaviť, že by bola zem pokrytá viditeľnými oblakmi. V takom prípade by totiž výhľad bol obmedzený na „znamenia“ slúžiace na určovanie času (Genesis 1,14 a nasl.). Preto si myslím, že oblúk, ktorý oddeľuje dve vodné masy od seba, nemožno stotožňovať s „oblakmi“.

Ako mohla vyzerať „nebeská voda“?

Vzhľadom na to, že nemáme možnosť zistiť, ako to vtedy skutočne vyzeralo, ide len o domnienku, ktorú dnes zdieľa mnoho výskumníkov vychádzajúcich z biblických základov: Predpokladá sa, že v predpotopnej dobe platila úplne odlišná hydrológia (učenie o vode). Kľúčovými prvkami tejto teórie sú „pás vodnej pary“ alebo „parný zvon“ a odlišný systém podzemných vodných zásobníkov a prameňov. Tento „pás vodnej pary“ mohol slúžiť aj ako štít proti kozmickému žiareniu. Svetlo a tepelné žiarenie by ním prechádzali a odrážali sa, čím by vznikol skleníkový efekt. Výsledkom by bolo mierne podnebie na Zemi. Neexistovali by teda extrémne teplé a studené zóny ani búrky, prípadne by sa búrky nemohli vytvárať vôbec alebo len vo veľmi obmedzenej miere, pretože tie predpokladajú existenciu rôznych studených a teplých frontov. (Zdroj: Creatio „biblická doktrína stvorenia“)

Prejav Božej veľkosti

Možno je spočiatku neuspokojivé, že na to nedostávame jasnú odpoveď. Chcel by som však poukázať na jednu poslednú vec. Tieto otázky totiž nie sú vôbec nové. Naopak, patria medzi najstaršie zo všetkých a prekvapivo ich kladie sám Boh. Tieto otázky svedčia o Božej veľkosti, múdrosti a zvrchovanosti:

Kniha Jób sa končí Božím prejavom, ktorý začína v 38. kapitole. Boh hovorí k Jóbovi zo búrky a kladie mu jednu otázku za druhou:

Kto si ty, že pochybuješ o mojom pláne, že hovoríš o veciach, ktorým nerozumieš? Nuž dobre, vstaň a preukáž, že si muž! Chcem sa ťa opýtať, daj mi vedieť! Kde si bol, keď som stvoril zem? Ak to vieš, tak mi to povedz! Kto rozhodol, aká veľká má byť? Kto rozhodol, aká veľká má byť pomocou meracieho povrazu? Vieš predsa všetko, nie? Na akom podstavci stoja jej stĺpy? Kto položil základy jej stavby? Áno, vtedy spievali všetky ranné hviezdy, synovia Boží sa radovali! Kto uzavrel more bránami, keď vytrysklo z lona zeme? Bol som to ja, zahalil som ho hustými mrakmi, ako plienku som mu dal temnú hmlu. Určil som mu hranice, bezpečne som ho uzamkol bránou a závorou. Povedal som mu: ‚Až sem a ďalej už nie! Tu sa končí pýcha tvojich vĺn!“ Prikázal si niekedy, aby nastal deň, určil si miesto pre úsvit a povedal si mu, aby sa chopil okraja zeme a striasol z nej všetkých bezbožných? V jeho svetle sa dvíhajú hory, vynárajú sa ako záhyby odevu. Ale bezbožným svetlo neprináša šťastie; kladie koniec zneužívaniu ich moci. Bol si niekedy pri prameňoch mora? Dno mora, prechádzal si ho? Stál si pri bráne sveta mŕtvych, kde začína večná tma? Vieš, ako ďaleko sa zem tiahne? Ak to všetko vieš, povedz mi! Poznáš cestu k miestu, odkiaľ pochádza svetlo? Odkiaľ prichádza tma? Dovedeš ju až na koniec jej cesty a potom ju privedieš späť na jej miesto? Musíš to vedieť, veď si taký starý, narodil si sa už dávno! Videli ste sklady, kde uchovávam sneh a krupobitie? Uchovávam ich pripravené na dni nešťastia; s nimi sa púšťam do boja a vojny. Kde je cesta k východu slnka a kde je miesto, odkiaľ prichádza východný vietor? Kto vykopal na oblohe žľaby pre dážď? Kto vytvoril cestu búrky? Kto spôsobuje, že prší na neúrodnej stepi, na zemi, kde nie sú ľudia? Kto uhasí smäd vysušenej zeme, aby z nej vyrástla zelená tráva? Zamysli sa nad dažďom: má otca? A pozri sa na rosu: splodil ju niekto? Odkiaľ pochádza ľad? Kto je jeho matka? A aké lono porodilo inovať a mráz, ktoré menia potoky a rieky na tvrdý kameň a zmrazujú more do nehybnosti? Dokážeš spojiť sedem hviezd dohromady? Dokážeš rozviazať Orionov pás? Usporiadavaš obrazy zverokruhu tak, aby každý bol viditeľný vo svojom čase? Riadiš Veľký voz a Malý voz? Poznáš poriadok, ktorým sa riadia nebesia, a uplatňuješ ho na celú zem? Dávaš tam príkazy oblakom, aby na teba vyliali dážď? Posielaš blesky na zem? Poslúchajú ťa, keď ich voláš? Kto oznamuje ibisovi, že Níl stúpa? Kto oznamuje kohútovi, že sa blíži daždivé počasie? Kto spočíta správny počet oblakov? Kto vyprázdňuje nebeské nádoby s vodou, keď sú všetky hrudy na poli stvrdnuté a zem je tvrdá ako kameň? „Ty ženieš levicu k jej koristi? Ty uhasíš horúcu chamtivosť mladých levov, keď číhajú v brlohoch a čakajú v hustých kríkoch? Kto dáva potravu havranom, keď ich mláďatá nenájdu nič na jedenie a hlasno mi volajú o svojom hlade?“

Samozrejme, nasleduje ešte mnoho ďalších otázok. Jób už vedel, že človek, ktorý sa dostane do sporu s Bohom, dostane od Neho tisíc otázok a nebude na ne poznať odpoveď (Jób 9:3). Presne to sa stalo, keď mu Boh položil tieto otázky. Otázky síce pôsobia veľmi poeticky. To však neznamená, že ich môžeme odmietnuť ako „bezcenné“. Mnohé z týchto otázok nás zamestnávajú dodnes, aj pri našej súčasnej úrovni vedomostí a technológie. Zďaleka nie všetky z nich boli vyriešené. V skutočnosti si dovolím povedať, že na mnohé z týchto otázok nemáme komplexnú odpoveď, ktorá by bola bezpochyby dokonalá.

Napríklad, ako vzniká dážď? Zdá sa to jednoduché: vodná para sa zhromažďuje okolo prachovej častice a potom, keď sa nahromadí dostatočné množstvo vodnej pary, vznikne kvapka vody. Pred mnohými rokmi sa však zistilo, že tento proces by v prírode trval približne 30 rokov. Dnes sa predpokladá, že stúpavé prúdy tento proces urýchľujú, hoci táto skutočnosť ešte nebola definitívne dokázaná. Alebo ako sa prenáša svetlo? Sú to častice alebo vlny? Dnes sa hovorí o vlnách aj o časticiach, ale je možné, že ide o oboje? Toto je oblasť, v ktorej vo vede panujú nezhody. A čo sa Boh pýta Jóba niekoľko tisíc rokov pred naším letopočtom? V čase patriarchov (Abrahám, Izák, Jakub)? „Vieš, kde je miesto, odkiaľ pochádza svetlo (Jób 38:19)?“ Nie je to fascinujúce: Boh mu kladie otázku, ktorá nás zamestnáva dodnes.

Možno sa aj my musíme zmieriť s tým, že sme v bode, kde môžeme len špekulovať. Božia múdrosť ďaleko presahuje naše obmedzené mysle. Na tisíc Božích otázok vieme odpovedať, ale ani na jednu. Zdá sa mi, že práve to je teraz prípad rozdelenia vôd. Kde sme boli, keď Boh stvoril zem? Kde sme boli, keď stanovil mierku a určil, aká veľká má byť?

Prejav Božej lásky

A možno by sme mali túto otázku položiť inak. Mohli by sme sa spýtať, ako táto voda teraz vyzerala, alebo by sme sa mohli spýtať aj: Prečo Boh vôbec vytvoril toto vyklenutie a oddelenie vodných más? Na túto otázku dostávame odpoveď:

Ďakujme Pánovi, lebo je k nám dobrý! – Jeho láska nikdy nekončí! Vzdávajme mu vďaku, Najvyššiemu Bohu! – Jeho láska nikdy nekončí! Vzdávajme mu vďaku, najmocnejšiemu z pánov! – Jeho láska nikdy nekončí! On sám koná veľké zázraky – Jeho láska nikdy nekončí! Umne vyklenul nebesia. – Jeho láska nikdy nekončí! Nad morami rozprestrel zem. – Jeho láska nikdy nekončí! Stvoril veľké svetlá:Jeho láska nikdy nekončí! Slnko, aby vládlo dňu – Jeho láska nikdy nekončí! Mesiac a hviezdy, aby vládli noci. – Jeho láska nikdy nekončí! Zabil prvorodených Egypťanov. – Jeho láska nikdy nekončí! Vyviedol Izrael z tej krajiny. – Jeho láska nikdy nekončí! Urobil to svojou silnou rukou. – Jeho láska nikdy nekončí! Rozdelil Červené more na dve časti. - Jeho láska nikdy nekončí! Viedol Izrael priamo cez neho. - Jeho láska nikdy nekončí! Faraóna a jeho vojsko uvrhol do vôd. - Jeho láska nikdy nekončí! Viedol svoj ľud cez púšť. - Jeho láska nikdy nekončí! Porazil veľkých kráľov. - Jeho láska nikdy nekončí! Zabil mocných kráľov. - Jeho láska nikdy nekončí! Sihon, kráľ Amorejcov – Jeho láska nikdy nekončí! a Og, kráľ zeme Bášan – Jeho láska nikdy nekončí! Ich zeme dal Izraelu. - Jeho láska nikdy nekončí! Dal ich svojim služobníkom ako dedičstvo. - Jeho láska nikdy nekončí! Myslel na nás, keď sme boli utláčaní... – Jeho láska nikdy nekončí! Oslobodil nás od našich nepriateľov. – Jeho láska nikdy nekončí! Živí všetky stvorenia – Jeho láska nikdy nekončí! Vzdávajte vďaku jemu, Bohu nebies! – Jeho láska nikdy nekončí! (Žalm 136)

Znakom všetkého, čo Boh urobil, je Jeho láska k stvoreniu, láska k Jeho ľudu a láska ku každému jednotlivcovi. A naším znakom voči Bohu by mala byť vďačnosť za všetky tieto veci.