Úvod k téme: Svetlo a tma
Úvod
Keďže sa táto hra pri svojom uvedení stretla s pozitívnym ohlasom, nemali by sme ju odoprieť ani ostatným vedúcim mládeže.
Teraz vám poskytnem nahliadnutie do života Haralda K. z P. Harald K. je úplne normálny človek, pokiaľ sa to vôbec dá o niekom povedať. Býva v P., meste niekde v našej krajine.
Prosím, na chvíľu zavrite oči. (Zhasnú sa svetlá a miestnosť sa zatmie. Harald sedí na podlahe alebo chodí sem a tam.)
Teraz, prosím, otvorte oči. Vidíte, ak vôbec niečo, život Haralda. Snažil sa zo svojho života vyťažiť to najlepšie. Vždy chcel mať prehľad a byť úspešným človekom. Avšak v priebehu rokov sa jeho život čoraz viac zatemňoval. Boli to každodenné lži, podvody v jeho práci alebo drobné nepriateľstvá voči blížnym, spôsobené zlou náladou. Medzitým sedí Harald K. v tme. Snaží sa žiť s touto temnotou, tak ako to robia takmer všetci ľudia okolo neho. Je nešťastný. (Harald vezme do ruky noviny.) Harald K. uverejní inzerát v novinách: Pomoc, už nechcem sedieť v tme!
(Vstúpi jedna osoba)
Jedného dňa sa náhodou zastaví psychoterapeut a povie Haraldovi: „Musíš nájsť svoje svetlo zvnútra. Tvoja sila spočíva v ovládaní svojich pudov. Pozri sa do seba.“
(Harald si sadne na zem a vezme si deku, ktorou sa prikryje.) Harald K. hľadí do seba. Ale čo tam vidí? Zase len tmu. Vidí veci, ktoré mu berú svetlo zo života: nenávisť, závisť, hádavosť.
Uvedomuje si, že potrebuje zdroj svetla, lebo sám sa z tej temnoty nedostane. (Harald odhodí deku a hľadá niečo, vezme do ruky noviny. Harald vidí noviny a prečíta si inzerát: Sebavedomie je cesta k úspechu! S trochou praxe a vytrvalosti sa sebavedomie rýchlo nájde.
(Pokúša sa zapáliť zapaľovač, konečne sa mu to podarí.)
Teraz má svetlo. Znovu vidí veci, ktoré predtým nevidel, a to len vďaka troche sebavedomia. Vidí totiž sám seba. Svetlo však nesvieti ďalej. Harald však chce vidieť aj ľudí, ktorí sú okolo neho.
(Harald znova zhasne zapaľovač. Vstúpi niekto iný.)
K Haraldovi K. prichádza humanista: „Musíš sa pozerať na ostatných ľudí. Nájdi si ideálny vzor a staň sa takým. Pozri sa, čo robia ostatní ľudia.“ (Harald siahne po baterke.) Aha. Teraz vidíme, ehm, Harald už vidí oveľa viac. Vidí ľudí, ktorí žijú v jeho okolí. Sú to bohatí ľudia, ktorí niečo dosiahli. Harald sa snaží osvetliť seba týmto svetlom. Veď to, čo je dobré pre jedných, predsa nemôže byť pre neho škodlivé.
(Nasmeruje baterku na seba.)
Ale je to dosť mizerné. Či snáď nie je to svetlo príliš slabé? Harald sa pozrie na cenovku baterky. Aha. To svetlo je príliš lacné. Nikto nechce svetlo za päť eur a osemdesiat centov medzi tými „osvietenými“ z najvyšších desiatich tisíc. Tak to skúsime znova, ale o cenovú kategóriu vyššie.
(Vyberie veľkú baterku alebo reflektor.)
S týmto jasným svetlom to asi vyjde. Keď sa teraz pozriem na ľudí...
(Posvieti na divákov.)
Áno, ale počkajte chvíľu. Prečo sa všetci odo mňa odvracajú?
(Naďalej svieti do publika.)
Všetci sú predsa oveľa chudobnejší ako ja. (Po pauze.) Mám to! (Urobí gesto „aha“ prstom.) Moderné je už pasé. Späť k prírode.
(Zapáli sviečku.)
Žiadna atómová energia, len príroda. To predsa musí stačiť na to, aby sme boli osvietení, lebo v prírode spočíva sila.
(Zrazu sa zapne diaprojektor.)
Na stene je napísané: Vedomosti sú moc. Preskúmaný svet vnáša svetlo do budúcnosti. Preto: výskum zameraný na budúcnosť.
Skvelé! Jasné. Keď budem vedieť všetko, budem osvietený. (Harald hrdo kráča k projektoru, vezme do ruky niekoľko kníh a začne študovať. Po dlhšej pauze:) Všetko vedomstvo mi patrí. Teraz ukážem všetkým ľuďom svetlo vedy.
(Odvážne prejde do iného kúta miestnosti.)
Počkajte chvíľu. Tu nie je vôbec také svetlo ako tam vzadu. Čo to má znamenať? Veď predsa viem všetko. Alebo nie?
(Projektor zhasne.)
Nie je tu nikto, kto by ma vyviedol z tejto tmy? (Nahlas:) Kde je to prekliate svetlo?!
(Tichý hlas:)
Nemal by si nadávať.
Čo? Kto si, preboha, ty? Volám sa Ježiš. Ježiš Kristus.
Svätá Mária. Ty si predsa ten chlapík z kostola. Ten, čo býva hore u Boha. Čo tu robíš? Vy v nebi máte predsa dosť svetla. Prečo si tu v tejto tme? Som tu, lebo mám svetlo, ktoré hľadáš. Chcem ťa dostať z tejto tmy.
Teraz ma počúvaj. Tvrdý som makal, driloval som sa, bifľoval som. Ale nikdy som nenašiel to svetlo, ktoré by osvetľovalo a rozjasňovalo môj život. Ale čo už? Aj ty musíš dostať svoju šancu. Čo musím urobiť, aby som dostal to svetlo?
Ver mi. Lebo: Ja som svetlo sveta. Kto ma nasleduje, má svetlo, ktoré vedie k životu, a už nebude blúdiť v tme. (Jn 8, 12)
Chceš povedať, že ti mám jednoducho veriť, bez toho, aby som niečo urobil? Chceš povedať, že mi chceš darovať to svetlo? (Pauza) Skúsiť je lepšie ako premýšľať.
(Harald v modlitebnej polohe)
Možno je to moja posledná šanca. Ježišu Kristu. Chcem ti veriť. Pomôž mi vyjsť z temnoty môjho života. Daruj mi svetlo, ktoré ma oslobodí od môjho strachu a mojej viny.
(K tomu sa môže prečítať text z Listu Efezským 5, 1–20)
Pokyny
Úvod prečíta rozprávač, ktorý zároveň stvárňuje postavu Haralda. Herec, ktorý stvárňuje Haralda, teda musí len pantomimicky znázorniť prečítaný text. Hlas psychoterapeuta alebo humanistu môže prevziať buď rozprávač, alebo dvaja ďalší herci. To isté platí pre hlas Ježiša.
