Musí to v tebe horieť

V sebe musíš zapáliť to, čo chceš vzbudiť v druhých

(Citát z Augustína, 354–430 n. l.)

Ako môže človek uspokojiť túžbu a potrebu sveta, ak v sebe nenosí „liek“, ktorý odstraňuje problém priamo pri koreni? Láska, sila a všemocnosť Ježiša, ktoré v nás horí ako oheň prostredníctvom Ducha Svätého – to je odpoveď na túžbu a potrebu sveta. Tento oheň môže získať každý, kto o to stojí. Môže sa rozšíriť na každého, kto tento oheň chce. Ale ako môžeme tento oheň odovzdať ďalej, ak sami nehoríme? Ako však môže byť túžba sveta uspokojená, ak mu tento oheň neprinesieme?

Každý si pamätá, kedy ho Ježiš zapálil. Niektorí to takmer nedokázali udržať v sebe a chceli tento oheň odovzdať ďalej. Iní možno len tak silno žiarili pred ostatnými, že si ľudia všimli toho ohňa, ktorý tak zreteľne horel.

Je to zázrak zakaždým, keď ľudia zažijú Božiu lásku a moc vo svojom živote a začnú sami horieť.

Horieť sám

„Žiarivosť je, keď niekto horí zvnútra a vy to cítite navonok.“

(Gerhard Schöne)

Oheň má tri vlastnosti:

Oheň dáva svetlo. Svetlo odrádza niektoré zvieratá, zatiaľ čo iné naopak priťahuje. V prenesenom zmysle: ľudia, ktorí radi žijú v úkryte, nechcú, aby do ich života prenikalo svetlo. Iní po ňom túžia.

Oheň dáva teplo. Teplo je pre ľudí životne dôležité. Teplo tiež predstavuje pocit bezpečia – s teplou dekou pred krbom sa cítite ako doma.

Oheň spáli všetko horľavé a očisťuje kov. Biblia nám tak ponúka krásny obraz procesu uzdravenia. Striebornik vie, či je striebro čisté, keď sa v ňom vidí odrážať.

Duchovní podpaľači

„Jedna staršia žena v Spojených štátoch sa verne modlila za mladého, dynamického Georgea. Modlila sa, aby tento mladý muž nielen prišiel k viere, ale aby sa navyše stal misionárom. Začala sa za neho modliť, keď ešte chodil na strednú školu. Mnoho rokov sa modlila, bez toho, aby sa niečo stalo. George vyrastal v rodine, kde osobné poznanie Boha nebolo témou. Jedného dňa George dostal poštou Jánovo evanjelium. Potom, v marci 1955, usporiadal Billy Graham evanjelizačnú kampaň v Madison Square Garden. George po prvýkrát počul jasné posolstvo o láske. Na tomto podujatí sa George rozhodol pre spásu, ktorú mu umožnil Ježiš Kristus, a odovzdal svoj život krížu. Niektorí ľudia sa pýtajú, či takéto rozhodnutia môžu mať skutočne trvalé účinky. George Verwer by na tieto pochybnosti odpovedala takto: „Poviem vám, to, čo sa mi stalo tej noci pred mnohými rokmi, bolo skutočnosťou v mojom srdci a odvtedy je to tak každý deň po celý môj život.“ Věrná modlitba tejto staršej dámy bola vyslyšaná a z tejto modlitby vznikla celosvetová misijná organizácia OM (Operation Mobilization). Tisíce ľudí pôsobia v misijnom poli v rámci tejto organizácie a prinášajú Ježišovu lásku do sveta. Věrná modlitebná bojovníčka, ktorá sa modlila vo viere, kým Boh nevyslyšal jej prosbu – duchovná „podpaľačka“!

Emaús – Ježiš opäť zapáli oheň

Štúdium Biblie na základe Lukáša 24:13 a nasl.

Časť I

Kde máš tie otázniky, ktoré ťa pripravujú o sviežosť viery?

... srdce sa stalo lenivým (v. 25)
Ako často sa ocitáme v situácii, keď nerozumieme niečomu, čo sa deje v našom živote. Pýtame sa: „Prečo?“ a „Prečo?“ sa niečo muselo stať. V takýchto životných situáciách hrozí veľké nebezpečenstvo, že naše srdcia ochabnú. Učeníci z Emauz mali veľa otázok, nedokázali si vysvetliť, čo sa deje, a sklonili hlavy.

Má to, čo vieš o Ježišovi, silu naplniť tvoj každodenný život radosťou?

... namiesto radosti je smútok (v. 17)
Ani základné fakty o spasení (hrob je prázdny – ON ŽIJE!! v. 22) už nespôsobujú, že by sa učeníci radovali. Aj my teoreticky vieme všetko, čo Ježiš pre nás urobil a čím sme skrze NEHO. Ale je to viac než len vedomosti v hlave?

Čo upútava tvoj pohľad natoľko, že nevnímaš Ježiša?

... blízkeho, prítomného Pána už nevnímajú a nerozpoznávajú.
Hoci Ježiš kráča vedľa nich – nepoznávajú Ho. Ich oči sú akoby zaslepené (v. 16). Aj my často vidíme všeličo: naše problémy s rôznymi ľuďmi a so sebou samými – ale Ježiša, ktorý kráča vedľa nás a je vždy s nami, nevnímame. Sme upútaní na naše starosti.

Smútime aj my nad minulými zážitkami viery, pretože dnes už s Ježišom nič neprežívame?

... s túžbou spomínajú na minulosť a žijú spätne (verše 18–19).
Pre učeníkov sú vrcholy ich viery výlučne v minulosti. Vtedy zažili Ježiša. Teraz sa prehrabávajú v minulosti: áno, vtedy to bolo silné – ale dnes?

Aké sľuby poznáš? Čím sa prejavuje, že im veríš a máš v neochvejnú dôveru?

... viera je slabá.
Sľuby a uistenia z Biblie (proroctvá, v. 25) už nemajú v každodennom živote žiadny vplyv. Ich sila mi zostáva neprístupná. V hlave viem veľa vecí, ale už ich nedokážem vtiahnuť do svojho srdca. Biblické sľuby strácajú svoj lesk. Hoci ich poznám, nedávajú mi motiváciu a silu pre môj život.

Ako ľahké je pre mňa podriadiť sa Božej vôli, najmä keď som si naozaj želal niečo iné?

... hlboko v nás je sklamanie, pretože všetko dopadlo inak, ako sme dúfali. „Dúfame, že práve on vykúpi Izrael“ (v. 21). Učeníci boli sklamaní z Ježiša. Prečo to neurobil tak, ako sme si mysleli a želali? On je predsa zvrchovaný Pán, ktorý nerobí chyby. Ako rýchlo sa stáva aj nám, že z Ježiša robíme prostriedok na naplnenie našich túžob.

||

Časť 2

Čo ťa odradilo?

Príčiny frustrácie vo všeobecnosti:

„Ak nedokážeš inšpirovať ostatných, sám stále žiješ v hriechoch.“

(Klaus Bockmühl)

• Keď nás sužuje (opakujúci sa) hriech a neustále nás odvádza od Boha.
• Keď nedokážeme odpustiť druhým (pretože sme vnútorne zviazaní),
• Keď sme takí zaneprázdnení konaním vecí v mene Božej čistoty,že už nemáme čas načerpať silu od Boha. Zabudli sme, aké to je odpočívať v Božom lone. Príliš často zabúdame, že aj nám môže byť poskytnutá duchovná služba.
• Keď v určitom bode stagnujeme – nikam sa nedostaneme, pretože nás napríklad brzdí pýcha
• Keď radšej pomáhame druhým, namiesto toho, aby sme sa starali o svoj duchovný rast tým, že dovolíme druhým, aby pomáhali nám
• Keď nás sužujú pochybnosti a nevenujeme čas tomu, aby sme sa im postavili čelom a prekonali ich

Frustrácia z evanjelizácie

Keď premýšľate o téme „evanjelizácia“, možno vás stále hlboko v duši sužuje sklamanie.

Príklad 1: Vzal som priateľa na evanjelizačné podujatie – evanjelista bol plný nátlaku – bolo mi nesmierne trápne, že to musel môj priateľ znášať – som nahnevaný na toho idiotského rečníka – kto vie, či mi kolega teraz navždy nezavrie dvere...

Príklad 2: Požiadali ma, aby som na regionálnom turnaji v florbalovom turnaji predniesol krátky príspevok. Všetko sa točilo okolo športu. Potom nastala 15-minútová prestávka. A tu teraz stojím pred deťmi, ktorým bolo na tvári napísané: „Len to skrát, aby sme mohli pokračovať v hre!“ Po príspevku som bol úplne zničený – v hlave mi vírili myšlienky: „Stálo to vôbec za to? 15 minút a potom hneď späť do hry – určite to bolo len symbolické cvičenie pre vedúcich, radšej to vynechať úplne!“

Príklad 3: Roky som svojim mladým ľuďom rozprával o Ježišovi, snažil som sa im ho priblížiť, pozýval som ich k životu s ním – ale nikto z nich so mnou neprišiel k viere. Ale potom, na mládežníckom stretnutí v inej cirkvi – tam sa to stalo – sa rozhodli pre život s Ježišom. Vlastne by som sa mohol tešiť, ale pýtam sa sám seba: Prečo nie so mnou? Čo robím zle? Čo má ten druhý kazateľ, čo ja nemám? Má moje úsilie vôbec nejaký zmysel?

Poznáte takéto frustrujúce zážitky? Už ste o nich niekedy hovorili? Vyrozprávajte sa o nich. Vyjadrite ich nahlas. Napíšte svoje frustrujúce zážitky súvisiace s evanjelizáciou na samostatný papier.

Vymieňajte si svoje skúsenosti a v modlitbe ich zložte na kríž. Symbolicky spáľte papier s popisom týchto frustrujúcich skúseností.

Váš papier je teraz minulosťou. Frustrácia je teraz tam, kam patrí – na kríži!

||

Časť 3

Ježiš pre teba

V15: „Ježiš sa priblížil.“ Prichádza k tebe, je tu pre teba a je tu kvôli tebe. Vidí, že tvoj knôt len tlie, a záleží mu na tebe. Záleží mu na tebe, keď si na dne, keď sa ti už nič nepáči, keď si frustrovaný a sklamaný. Tvoje sklamanie Ježiša nenecháva chladným, naopak, podnecuje ho k činu. Preberá iniciatívu. Nechce, aby tvoj tlejúci knôt úplne zhasol. Chce ťa znovu zapáliť.

Ako to robí?

Pre teba... na dve časti

V. 14 „...rozprávali sa medzi sebou o týchto veciach.“: nezostávaj sám so svojou frustráciou. Buď úprimný aj voči ostatným. V rozhovore spracuj to, čo ťa hýbe. Každý líder by mal mať takého dôverníka, pred ktorým môže byť úprimný.

V. 15 ... v rozhovore sa k nám približuje Ježiš. Akoby sa Ježiš približoval práve tam, kde sme k sebe navzájom úprimní.

V. 17 Zapája sa do rozhovoru. Tým sa rozhovor dostáva mimo čisto medziľudskú rovinu. Zrazu sa Ježiš aktívne zapája a dáva rozhovoru iný smer, otvára inú perspektívu.

Pre teba ... v modlitbe

Nakoniec už obaja skleslí ľudia nie sú sami so sebou, už sa nezameriavajú len na problém – ale na Ježiša – sústredia sa na Neho. V rozhovore s Ním. Živý modlitebný život je nevyhnutný, lebo prostredníctvom neho vťahujeme Ježiša do toho, čo nás hýbe. Náš modlitebný život bude vždy spochybňovaný, pretože Protivník nechce, aby sme sa obrátili k Ježišovi. Vie, že ak voláme k Ježišovi, bude prosívaný a príde a zasiahne.

Príklad: Obroda v Ugande začala tým, že dvaja sklamaní pastori boli k sebe úprimní. Priznali si navzájom, že z ich lásky a vášne k Ježišovi už nič nezostalo. Potom sa spoločne modlili za obnovu. To bol tichý začiatok veľkého duchovného hnutia, ktoré je v Ugande cítiť dodnes.

Pre teba... v Božom slove

V. 32: Nový oheň prichádza tam, kde ľudia „otvárajú Písmo“. Božie slová sú stále najobľúbenejším a najúčinnejším prostriedkom, ktorým ťa Ježiš môže znovu zapáliť. Božie slovo je miestom, kde sklamaní učeníci prijímajú nový oheň od Boha. Jeho slová sú chlebom pre tvoju dušu

Čítanie Biblie bude vždy sporné. Nepriateľ totiž nechce, aby si sa zapálil pre Ježiša. Nečítaj Bibliu vždy s postranným úmyslom: čo môžem odovzdať ostatným (v Jungschi), ale najprv s myšlienkou: čo mi chce Boh teraz dať? Čítaj Bibliu najprv pre seba! Výklad Biblie a rozprávanie biblických príbehov v práci s deťmi a mládežou (a aj v ostatnej cirkevnej práci) bude musieť zostať ústredným bodom, ak chceme zapáliť oheň aj v ostatných.

„Každé ráno čítam 4 kapitoly Prísloví a 5 kapitol Žalmov. Príslovia ma približujú k ľuďom; Žalmy k Bohu.“
(Billy Graham)

Čítam Božie slovo; dokonca aj T? Venujem sa štúdiu Biblie?

Dovoľujem Ježišovi, aby mi otvoril Božie slovo? Usilujem sa o hlbšie pochopenie, o výklad? Alebo sa vždy len dotýkam povrchu?

Verím tomu, čo čítam? Prosím o vieru v jeho sľuby? (v. 25: Učeníkom chýbala predovšetkým viera; porov. List Židom 11:1)

Ak máš takúto vieru – ako sa to prejavuje? (Na čo sa odvážiš? Na čo sa spoliehaš?)

||

Pre teba... na kríži

Nech ťa kríž opäť zapáli

„A stalo sa, keď sedel s nimi pri stole, že vzal chlieb, vzdal vďaku, lámal ho a podával im. Vtedy sa im otvorili oči a spoznali ho.“ (v. 30–31)

... stane sa to, keď Ježiš prejde k jadru veci, k tomu najdôležitejšiemu zo všetkého – k svojej smrti na kríži. Už predtým o tom hovoril (v. 26): „Či nemal Kristus trpieť?“ – Ježiš to dokázal na základe prorokov), teraz to zviditeľňuje na lámanom chlebe, podáva im ho a oni pochopia:

Toto je pre mňa!

Urobil to pre mňa.

Potom, zrazu, keď príde na ústrednú udalosť spásy, sa im otvoria oči a spoznajú Ježiša Krista.

Jadrom a hviezdou biblického posolstva je to, že Ježiš zomrel na kríži za moje hriechy, aby mi bolo odpustené, aby som bol spasený, aby som mohol opäť žiť v zmierenom vzťahu s Otcom. To je stredobodom evanjelia. To je tá dobrá zvesť, ktorá spasí. Toto posolstvo sa tiahne celou Bibliou – od Genesis až po Zjavenie! Boží plán spásy pre teba!

Aby sme nestratili zo zreteľa to, čo sa stalo na kríži, pravidelne slávime Večeru Pánovu. Tam sa pre nás doslova stáva telom a krvou to, čo pre nás urobil Ježiš. On, chlieb života, dáva učeníkom chlieb života na jedenie. Pozýva nás k svojmu stolu. Dáva nám to, čo skutočne potrebujeme. Stará sa o nás. Udeľuje odpustenie. Očisťuje nás. Dáva nám večnosť.

Je ústredná myšlienka evanjelia – „Ježiš zomrel za mňa na kríži“ – tou najdôležitejšou vecou na svete, ktorá ma poháňa, znepokojuje a zároveň napĺňa vďačnosťou?

„Sme stále ľudia, ktorých to zasahuje? Tí, ktorých to sami nezasahuje, nemôžu zasiahnuť ani iných.“

Sľuby pre teba

Ježiš ti hovorí:

„Zlomenú trstinu nezlomím, tlejúci knôt nezhasím.“ Matúš 12:20 – ani v tvojom prípade.

„Prišiel som zapáliť oheň na zemi a chcel by som, aby už horel.“ Lukáš 12:49 – tým má na mysli aj teba

Ježiš ťa teraz pozýva k sebe. Je to Pán, ktorému na tebe záleží, ktorý pozná tvoje frustrácie, ktorý rozumie tvojim sklamaniam, ktorý ťa hľadá a chce ti pomôcť vstať. Je to ten istý Pán, ktorý na Turíce dal svoju moc svojim učeníkom – ako oheň z neba poslal svojho Ducha a tým zapálil svoj ľud.

Zdroj:

Autori: Thomas Lorenz a Philippe Diener

Obsah, obrázok na obálke, autorské práva:

www.besj.ch