Tri dôvody pre tvoje osobné svedectvo
Svedectvo
Môj príbeh si zaslúži, aby ho niekto vypočul – ale ako ho mám rozprávať?
„Buďte vždy pripravení odpovedať, keď sa vás niekto opýta, prečo ste takí plní nádeje.“ (1. list Petrov 3:15) – ale chce vôbec niekto počuť moje svedectvo?
Tri dôvody pre tvoje osobné svedectvo
1. Záujem Ľudia sa zaujímajú o osobné životné svedectvá. Či už v televízii, v novinách alebo v rádiu – osobné životné svedectvá sú veľmi populárne. Keď je niekto úprimný a otvorený o svojich vzostupoch a pádoch, všetkých to zaujíma – najmä keď hovorí zo srdca. Ľudia sa zaujímajú o osud druhého. Snažia sa stotožniť s jeho životom, rozpoznávajú podobnosti, rôzne prístupy k riešeniam, inšpirujú sa jeho myšlienkami atď.
2. Kompetentnosť Pokiaľ ide o váš vlastný život, ste kompetentní. Nikto by nedokázal napísať vašu vlastnú biografiu tak dobre ako vy sami. V mnohých teologických témach, ako je napríklad Trojica, ste oveľa menej kompetentní. Ale pokiaľ ide o vašu osobnú históriu, nikto to nevie lepšie ako vy. V tom s vami nikto nemôže nesúhlasiť. Citát: „Skeptik síce môže poprieť ich doktrínu alebo útočiť na ich cirkev, ale nemôže ignorovať skutočnosť, že ich životy sa zmenili.“ (Chuck Swindoll)
3. Vplyv Hlavnou a najúčinnejšou metódou evanjelizácie raných kresťanov bolo osobné svedectvo. Hoci ľudia ako Pavol šírili evanjelium aj prostredníctvom teologických diskusií, väčšina veriacich jednoducho rozprávala svoj príbeh a svoje skúsenosti s Ježišom. To bolo v plnom súlade s Ježišovou myšlienkou: „Budete mojimi svedkami.“ (Skutky apoštolov 1:8). Hovorili: „Nemôžeme mlčať o tom, čo sme videli a počuli.“ (Skutky apoštolov 4:10). Evanjeliá nie sú ničím iným ako svedectvami zo prvej ruky. „Toto sme zažili s Ježišom“ – tak by sa mohli nazvať. Prostredníctvom tohto jednoduchého spôsobu evanjelizácie sa v priebehu storočí tisíce ľudí presvedčili o Kristovi.
Ako mám rozprávať „svoj príbeh“
?
V Skutkoch apoštolov 26:4–23 vidíme, ako Pavol rozpráva svoj príbeh pred kráľom Agrippom. Je rozdelený do troch tém:
Jeho život pred obrátením: verše 4–11
Jeho obrátenie: verše 12–18
Jeho život po obrátení: verše 19–23
Po svojom rozprávaní položí kráľovi záverečnú otázku: „Kráľ Agrippa, veríš prorokom? Viem, že veríš“ (verš 27). Ak by sme chceli príbehu Pavlovho života dať nadpis, akúsi hlavnú myšlienku, dalo by sa to vyjadriť takto: „Pavlova horlivosť slúžiť Bohu.“
Tento Pavlov vzor môžeme použiť aj pre náš príbeh. Každý kresťan má svoj vlastný osobný príbeh o tom, ako spoznal Ježiša Krista. Podobne ako Pavol, každý prechádza nasledujúcimi tromi fázami.
Obdobie pred obrátením:
Keďže nikto sa nenarodí ako znovuzrodený kresťan, každý si spomína na obdobie vo svojom živote, keď ešte nebol kresťanom (Ef 2,1–3). Každý kresťan vo svojom živote rozlišuje medzi „vtedy“ a „teraz“ (Ef 2,13; 5,8; 1 Pt 2,10). Deti vychovávané v kresťanských rodinách si niekedy len matne spomínajú, aké to bolo, než vedome prijali Ježiša do svojich sŕdc.
Obdobie obrátenia
Obdobie od obrátenia až po súčasnosť je u každého kresťana poznačené rôznymi zmenami v správaní, myslení, reči, vôli a pocitoch. U niektorých sú tieto zmeny navonok ľahko rozpoznateľné (1 Kor 6,9–11). U iných prebiehajú skôr nenápadne. Samozrejme, súvisí to aj s tým, koľko priestoru kresťan ponecháva Ježišovi. Čím viac priestoru Ježiš dostane, tým je zmena viditeľnejšia a tým viac sa tento kresťan cíti naplnený svojím novým životom.
Úloha
Opíšte tri fázy „vášho príbehu“. Pri tom sa pokúste nájsť spoločnú niť a zaradiť tento príbeh pod konkrétnu tému.
Obdobie predobrátením
Čo bolo pre vás v tom čase dôležité? Čo ste si mysleli o Ježišovi a Biblii? Aké problémy, ciele, otázky atď. ste vtedy mali?
Obdobie obrátenia
Kedy si sa po prvýkrát stretol s evanjeliom? Aký vplyv to na teba malo? Ako si na to reagoval? Čo ťa nakoniec presvedčilo? Ako, kde a kedy si vyznal svoje hriechy Ježišovi a prijal si Ho za Pána svojho života?
Obdobie po obrátení
Čo sa potom vo vašom živote zmenilo? Aké skúsenosti ste mali s Ježišom? Aké problémy, ciele, otázky atď. máte dnes? Ako vám v nich pomáha viera? Prečo ste dodnes kresťanom? Čo by ste ako kresťan ešte chceli zažiť?
Záverečná otázka
Keď niekomu rozprávate „svoj príbeh“, nikdy nezabudnite zakončiť záverečnou otázkou (Skutky apoštolov 26:27). Táto otázka vyzýva poslucháča, aby reagoval. Otázka môže znieť: „Mohlo by vám to niečo dať? Čo si o tom myslíte?“ alebo niečo podobné.
Zásady formulácie
1. Používajte prirodzený jazyk. Hovorte tak, ako zvyčajne.
2. Vyhýbajte sa „kananizmom“. Zo svojho slovného zásobu môžete vo všeobecnosti vylúčiť úctivé odborné výrazy. Žiadny normálny človek tak nehovorí.
3. Vždy sa spýtajte sami seba: pochopil by môj neveriaci sused, čo hovorím? 4. Buďte úprimní. Neveriaci okamžite vycítia, keď ich oklameme.
Variácie Bene Mueller, vedúci chvál v cirkvi Vineyard Bern, hovorí: „Vždy mám pripravené tri príbehy zo svojho života:
1. Krátka variácia trvajúca necelé 3 minúty pre krátke stretnutia, keď je málo času (ani Pavlov príbeh zo Skutkov apoštolov 26 nebol o moc dlhší).
2. Stredne dlhá verzia trvajúca 10 – 15 minút, ak si niekto po krátkej verzii želá počuť viac.“
3. Rozšírená verzia pre tých, ktorí majú voľný večer a majú záujem.“
Ak chcete rozprávať svoj príbeh...
Tri základné pravidlá:
1. Nevytvárajte na seba tlak („Musím svedčiť hneď...“): ľudia aj cez vietor vycítia, že chcete práve teraz splniť svoju zbožnú povinnosť.
2. Využívajte príležitosti: Niekedy sa v rozhovoroch vyskytnú momenty, keď vás jednoducho vyzývajú, aby ste porozprávali niečo o sebe. Nenechajte si ich ujsť.
3. Dávaj pozor na vedenie Ducha Svätého: Niekedy ti dá pocit, že máš začať rozhovor tým či oným, alebo osloviť určitú osobu. Vtedy buď presne poslušný. Boh ťa chce použiť. On ťa bude viesť v rozhovore (Lk 12, 11–12).
Myšlienka
Niektorí kresťania majú svoj príbeh vždy pri sebe v skrátenej forme, v písomnej podobe. Vo forme pohľadnice, na ktorej je uvedená ich adresa a telefónne číslo, ju odovzdávajú ľuďom, s ktorými mali príjemné stretnutie. Keďže sa už vytvoril malý vzťah, svedectvo sa prečíta nahlas. Kontaktná adresa ponúka možnosť ďalších otázok a kontaktu.
Mimochodom...
Mladí, ktorí sa o svoj príbeh delia, sú vďační aj vtedy, keď im odovzdáte viac než len zbožné pravdy – chcú vedieť, ako to žijete.
