Riadenie rizík

Riadenie rizík je systematický postup zameraný na „zaznamenávanie a hodnotenie rizík, ako aj riadenie reakcií na zistené riziká“ (Wikipedia).

V preklade: Ide o to, aby si na všetkých podujatiach mládežníckeho krúžku zabezpečil vysokú úroveň bezpečnosti pre svojich členov a vedúcich.

Krok 1: Analýza potenciálnych nebezpečenstiev

Pri tom si prejdeš jednotlivé prvky tvojho plánovaného podujatia. Patria sem najmä

všetky aktivity,
celý areál, v ktorom sa podujatie koná (t. j. napr. aj cesta tam a späť),
špecifiká týkajúce sa detí vo všeobecnosti (napr. u detí je bežne nižšia mentálna pozornosť v cestnej premávke), ako aj
špecifické črty detí (napr. možné astmatické záchvaty u detí s týmto ochorením).

Pri prechádzaní jednotlivých prvkov si polož nasledujúcu otázku: Kde by tu mohli hroziť možné nebezpečenstvá? Vymenuj tieto nebezpečenstvá jednotlivo.

Krok 2: Posúdenie nebezpečenstiev

Pri hodnotení nebezpečenstiev ide o to, ktoré riziká sú prijateľné alebo opodstatnené a ktoré nie. Faktom totiž je, že absolútna bezpečnosť neexistuje.

Uvedené nebezpečenstvá sa teraz analyzujú z hľadiska pravdepodobnosti ich výskytu a potenciálneho rozsahu škôd. Pri každom uvedenom nebezpečenstve si preto polož nasledujúce dve otázky:

Aká je pravdepodobnosť, že dôjde k poškodeniu?
A aký veľký by v takom prípade bol rozsah škody?

Na zodpovedanie týchto dvoch otázok si otvor nižšie uvedený graf rizík, ktorý obsahuje aj možné odpovede na obe otázky. Pri každom nebezpečenstve si zapíš, do akej rizikovej triedy ho treba zaradiť. Teda buď červená, žltá alebo zelená.

Rizikograf

Krok 3: Minimalizácia rizík

Teraz ide o to, aby sme rozpoznané (krok 1) a vyhodnotené (krok 2) riziká zmysluplne minimalizovali. Nie každé len teoreticky možné riziko však musí alebo môže byť riadené. Spôsob, akým sa k danému riziku pristupuje, závisí od toho, do akej triedy rizík (červená, žltá, zelená) patrí.

ČERVENÁ: Kritické/neprijateľné riziká – V tomto prípade je potrebné vhodnými opatreniami znížiť pravdepodobnosť výskytu a/alebo rozsah škôd. Cieľom je, aby sa vďaka zavedeniu týchto opatrení v rámci kontroly nebezpečenstiev (krok 4) v tejto oblasti už žiadne nebezpečenstvo nevyskytovalo. Zapíš si opatrenia, ktoré je potrebné prijať vo vzťahu k príslušným nebezpečenstvám, do svojho zoznamu.

ŽLTÁ: Takzvaná oblasť ALARP (As Low As Reasonably Practicable) – Tu ide o to, aby sa riziká znížili v takom rozsahu, ako je to rozumné a realizovateľné. To však nemusí nevyhnutne znamenať, že sa riziko v rámci kontroly rizík (krok 4) presunie do zelenej oblasti. Zapíš si do svojho zoznamu prípadné opatrenia týkajúce sa jednotlivých rizík.

ZELENÁ: Riziká v tejto oblasti sa neriadia, pretože sú buď extrémne nepravdepodobné, alebo potenciálne škody sú veľmi malé.

Krok minimalizácie rizík je pomerne kreatívny proces, a preto sa na prvý pohľad môže zdať trochu zložitý. Ak je to aj tvoj prípad, pozri si nižšie uvedené príklady použitia a potom si tento krok prečítaj ešte raz. Potom ti určite veľa vecí bude jasnejších.

Krok 4: Kontrola rizík

Bolo tvoje riadenie rizík dostatočné? Práve o to tu ide. Ešte raz analyzuj riziká na svojom zozname, tentoraz však so zohľadnením plánovaných bezpečnostných opatrení z časti o minimalizácii rizík. Minimálnym výsledkom by malo byť, že na tvojom zozname už nebude žiadne riziko, ktoré spadá do červenej zóny. Ak tomu tak nie je, musíš opäť premyslieť príslušné bezpečnostné opatrenia, aby si tieto riziká zmiernil aspoň natoľko, že sa posunú do žltej zóny.

Príklad použitia 1: Cestná premávka

Cesta z miestnosti mládežníckeho krúžku do lesa, kde sa má konať hra v teréne, vedie cez jednu alebo viacero ciest.

1. krok: Analýza potenciálnych nebezpečenstiev:

Jedno z potenciálnych nebezpečenstiev: Účastník utrpí zranenie v dôsledku zrážky s autom.

2. krok: Hodnotenie nebezpečenstva:

Pravdepodobnosť výskytu: občas (zrážky medzi autami a chodcami nie sú nezvyčajné)
potenciálny rozsah škôd: spravidla kritický až katastrofický (zlomeniny kostí, úmrtia)
Výsledok podľa rizikového grafu: ČERVENÁ – kritické/neprijateľné nebezpečenstvo

3. krok: Minimalizácia nebezpečenstva:

Možné opatrenia na minimalizáciu pravdepodobnosti výskytu: Deti sú už v priestoroch detského krúžku poučené, že môžu prechádzať cez cestu len vtedy, ak im to nariadi vedúci, a v opačnom prípade musia čakať na okraji cesty; využívanie lávok pre chodcov, semaforov a/alebo podchodov; lopty, ktoré by mohli počas cesty spadnúť na cestu a mohli by u členov detského krúžku vyvolať reflexné skákanie za nimi, vedúci zabavia.
Možné opatrenia na minimalizáciu potenciálneho rozsahu škôd: Trasa sa má naplánovať tak, aby sa cesty prechádzali na čo najbezpečnejších miestach, t. j. tam, kde autá musia spomaliť a kde to aj skutočne robia, kde vodiči vidia chodcov už z diaľky a kde sú možno aj zvyknutí na to, že sa občas môžu stretnúť s chodcami, napríklad na priechodoch pre chodcov.

4. krok: Kontrola nebezpečenstva

Ak sa uvedené opatrenia týkajúce sa nebezpečenstva zrážky auta s účastníkom premávky zrealizujú, výsledkom je nasledujúce nové hodnotenie nebezpečenstva:

Pravdepodobnosť výskytu: nepravdepodobná (vďaka plánovaným bezpečnostným opatreniam je teraz skôr nepravdepodobné, že dôjde k nehode).
Potenciálny rozsah škody: katastrofálny (vodiči jazdiaci s výrazne nadmernou rýchlosťou môžu stále spôsobiť zrážky s potenciálnymi smrteľnými následkami, potenciálny rozsah škody sa teda podarilo znížiť len minimálne)
Výsledok podľa rizikového grafu: ŽLTÁ – minimálny cieľ dosiahnutý.

Poznámky

Opísaný koncept vo zjednodušenej a praktickej forme odráža základný princíp riadenia rizík. Ten sa však musí vždy uplatňovať v kombinácii s príslušnými odbornými znalosťami pre danú činnosť. Odborné znalosti majú pritom prednosť. Ak teda napríklad so svojimi mladými skautmi chodíš na zlaňovanie alebo lezenie, znalosti v oblasti riadenia rizík nestačia. Musíš mať príslušné vzdelanie v oblasti lezenia/zlaňovania, ktoré zahŕňa napríklad aj to, ako takúto aktivitu bezpečne realizovať. Tieto odborné znalosti majú prednosť pred uplatňovaním know-how v oblasti riadenia rizík.