Biblický text: Sudcovia 6, 1-24
Kniha Sudcov opisuje opakujúci sa cyklus (ľud sa odvráti od Boha, Boh ho za to potrestá, na najnižšom bode opäť volá k Bohu, Boh povolá sudcu a vyslobodí ľud z rúk nepriateľov, ale potom sa opäť odvráti od Boha). Tento cyklus je súčasťou tejto pobožnosti, ale v divadle sa stručne uvažuje aj o prehistórii. V konečnom dôsledku nás zaujíma, prečo ich Boh opakovane vyslobodzuje z rúk ich nepriateľov.
Prehistória
* Boh dáva Abrahámovi dva prísľuby
* Izraelský ľud je zotročený v Egypte
* Boh vyslobodí izraelský ľud z rúk jeho nepriateľov
* Boh dáva ľudu zákon
Začíname s divadlom
Pred mnohými a mnohými rokmi žil muž, ktorý sa volal Abrahám. (1. osoba hrá Abraháma.) Dôveroval Bohu a Boh mu dal dva prísľuby. "Abrahám!" povedal: "Urobím ťa otcom veľkého národa. Tvojich detí bude toľko ako morského piesku, ako hviezd na oblohe." A Boh mu ďalej prisľúbil úrodnú krajinu - krajinu oplývajúcu mliekom a medom. Prešlo mnoho rokov a ľud sa stále zväčšoval. (2. osoba symbolizuje ľud.) Ale čo krajina? Museli sa vyskytnúť problémy. Ľud skončil v Egypte a bol zotročený a utláčaný. (3. osoba s bičom predstavuje zotročenie.) Museli vykonávať ťažkú prácu. Boh je však milosrdný a dodržiava svoj sľub. Povoláva muža - jeho meno bolo Mojžiš. (4. osoba preberá ďalšie dve) Prostredníctvom neho Boh vyslobodil svoj ľud Izrael z otroctva, viete, veľa kráv uhynulo, žaby, krupobitie, komáre a podobné pekné pohromy vymyslel a nechal sa tak pripraviť faraón a ľud mohol odísť. Na ceste im Boh dal zákon, ktorý sa začína takto: "Ja som Hospodin, tvoj Boh! Vyviedol som vás z Egypta, vyslobodil som vás z otroctva. Nebudeš mať iných bohov predo mnou. Boh ich teda viedol cez púšť, Červené more a cez niekoľko obchádzok do zasľúbenej zeme.
Cyklus v Knihe sudcov
* Ľud robí to, čo sa Bohu nepáči
* Boh trestá svoj ľud za neposlušnosť a vydáva ho do rúk nepriateľov
* V najhoršom bode volajú k Bohu
* Boh ustanoví sudcu a vyslobodí svoj ľud z rúk nepriateľov
Hlavná časť
Po príchode do krajiny Boh zámerne ponechal niekoľko národov. Chcel vyskúšať dôveru svojho ľudu. Teraz sa nachádzame v čase sudcov. Počas tohto obdobia sa neustále opakovalo správanie. Niekoľkokrát sa hovorí: "Ľud však robil to, čo sa Bohu nepáči. Čo konkrétne robili? Brali si ženy od národov, ktoré žili v tej krajine, a uctievali ich bohov. Pamätáte si, ktoré prikázanie dal Boh svojmu ľudu ako prvé? Správne: Nebudeš mať iných bohov predo mnou. Čo urobil Boh v tejto situácii? Vydal ich do rúk ich nepriateľov. Tí nad nimi vládli a utláčali ich. Takmer na samom dne ľud opäť volal k Bohu a Boh ich vypočul a ustanovil sudcu. Ten mal za úlohu ľud oslobodiť.
Len čo im však pomohol, opäť sa od Boha odvrátili. Tak to bolo aj v Gedeónovom príbehu. Aj vtedy sa ľud opäť odvrátil od Boha a robil veci, ktoré sa mu nepáčili. Preto ich na sedem rokov vydal do rúk ich nepriateľov, ktorí neboli práve skúpi. Vždy, keď Izraeliti zasiali obilie, ostatné národy pochodovali po poliach a zničili celú úrodu, ako aj ukradli všetok dobytok - ovce, kozy, dobytok a osly. Nepriateľov bolo veľa ako kobyliek a ľud strádal.
Už teraz môžeme hádať, čo sa stane. Opäť volali k Bohu. A Boh najprv poslal proroka. Ten im povedal: "Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela. Vyslobodil som vás z egyptského otroctva a priviedol som vás sem. Vyslobodil som vás z rúk Egypťanov a z rúk všetkých národov, ktoré vás utláčali. Vyhnal som tieto národy z ich krajiny a dal som vám ju. A povedal som vám: Vtedy som vám povedal: "Neukláňajte sa bohom Amorejčanov, v ktorých krajine žijete." Ale vy ste ma neposlúchli
Toto všetko vedeli, bolo im to opakovane povedané. Pri stole hovorili o Božích zázrakoch, a predsa sa mu opäť obrátili chrbtom. Niečo ma fascinuje, a to, že Boh je verný svojim prísľubom. Veď Abrahámovi prakticky zaručil, že dá jeho potomkom túto krajinu. Neopúšťa svoj ľud, ktorý sa mu tak často obracal chrbtom. Tentoraz vymenúva Gedeóna za sudcu nad národmi, aby ich vyslobodil z područia iných národov.
Gedeón mlátil pšenicu - ako sme to už dnes videli. Nerobil to vo svojom zvyčajnom prostredí, ale najprv odviezol pšenicu do bezpečia pred Madiánčanmi. Potom sa s ním stretol Hospodinov anjel, alebo by sa dalo povedať aj Hospodinov posol. Gedeon hneď nespoznal, že sa rozpráva s anjelom. Povedal mu: "Boh s tebou, ty udatný bojovník!" Gedeón mu však odpovedal: "Boh s tebou! Ako by sme na takýto pozdrav reagovali my? Potešili by sme sa? Veď ľud bol utláčaný a bol na tom zle. Gedeon bol zasa úplne úprimný. Odpovedal: "Ak je Boh s nami, ako nás mohlo postihnúť toľko nešťastia? Veď nás sem priviedol z Egypta. Kam sa podeli všetky jeho zázraky? Nie, Boh sa k nám obrátil chrbtom, opustil nás a vydal nás Madiánčanom!" Gideón sa na to pozrel a povedal: "To je pravda Hospodin však odpovedal: "Si silný a odvážny, Gedeon. Choď a zachráň Izrael z rúk Madiánčanov. Ja ťa posielam!" Výborne, pomyslel si Gidion. Prečo práve ja? Jeho rodina bola najmenšia v jeho kmeni a on bol aj najmladší z rodiny. Jednoducho si pomyslel. To sa mi nikdy nepodarí. Ako by to mohol zvládnuť? Ale Hospodin mu povedal: "Ja budem stáť pri tebe a ty porazíš Madiánčanov jedným ťahom." A tak sa mu to podarilo A Boh mu dal ďalšie jasné znamenie. Gedeón utekal domov a vrátil sa s nejakým jedlom. Na skalu položil mäso a chlieb. Anjel sa ho dotkol palicou v ruke a zo skaly vyšľahol oheň a všetko zdeformoval. Gedeonovi to jasne ukázalo, že Boh to myslí vážne. A v tom čase tam už anjel nebol.
Praktická časť a záverečné myšlienky
Teraz k nám: Viete, Boh nám tiež dáva zasľúbenie. Sľubuje nám, že chce zachrániť každého, kto celým srdcom dôveruje Ježišovi. Na konci Jánovho evanjelia (jednej z kníh, v ktorej sa podrobne opisuje Ježišov život) sa takmer na konci píše: "Ježiš je pre nás Bohom:
(Jn 20, 31): "To, čo je tu napísané, bolo napísané preto, aby ste uverili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste boli spasení v jeho mene, keď v neho uveríte.
Toto je prísľub, ktorý nám dáva Boh. On sa tohto prísľubu pevne drží. Nie je nič, čo by ním mohlo otriasť.
Aj my sme sa znovu a znovu odvracali od Boha. Možno sme sa pohádali so súrodencami, možno sme urazili spolužiaka alebo kolegu v práci, možno sme klamali a mysleli sme si, že je to len malá biela lož. Nikto z nás nie je dokonalý. Jednoducho nemôžeme tvrdiť, že sme vždy Bohu milí. Túto zostupnú tendenciu v živote poznáme aj my. Poznáme aj situácie, v ktorých sme konali nesprávne. Žiaľ, poznáme ich až príliš dobre.
Boh má však s nami trpezlivosť, rovnako ako mal so svojím ľudom, ktorý sa od neho neustále odvracal. Keď k nemu ľudia volali, pomohol im z ich trápenia.
Biblia hovorí:
Ak vyznávame svoje hriechy, Boh sa ukazuje ako verný a spravodlivý: odpúšťa nám hriechy a očisťuje nás od všetkých krívd, "ktorých sme sa dopustili" (1 Jn 1, 9).
Viete, vernosť si vždy vyžaduje prísľub. Boh sľúbil, že nám odpustí skrze Ježiša Krista, ktorý zomrel namiesto nás za naše hriechy, a urobí to bezpodmienečne, ak ho o to požiadame. Na dosiahnutie pokoja s Bohom stačí jednoduchá modlitba. Bohu môžeme povedať všetko, čo sme urobili zle. On je rád, keď si svoje chyby uvedomíme a chceme s ním žiť. Preto je Boh verný a spravodlivý, pretože si stojí za svojimi sľubmi bez "keby" a "ale". Odpúšťa naše viny a očisťuje nás od všetkých krívd, ktorých sme sa dopustili. Inými slovami, oslobodzuje nás od najhoršieho nepriateľa zo všetkých. Oslobodzuje nás od moci diabla alebo satana, oslobodzuje nás od viny a hriechu a umožňuje nám žiť s ním.
Obsah môže byť automaticky preložený. Pomôžte zlepšiť kvalitu prekladu svojimi úpravami!
