Život Gehasisa – byť služobníkom Ježiša Krista

Predslov

V evanjeliu podľa Marka 10, 35–45 sa dozvedáme, ako Jakub a Ján požiadali Pána, aby im v sláve dovolil sedieť po jeho pravici a po jeho ľavici. Keď to počuli ostatní učeníci, neboli s tým spokojní, lebo každý z nich prirodzene túžil získať jedno z tých miest. Pán ich zavolal k sebe a snažil sa im vysvetliť niečo zásadné: Na rozdiel od svetských mocenských vzťahov to medzi učeníkmi nemá byť takto, ale kto chce byť veľký, má byť služobníkom. Ježiš im to ukázal na vlastnom príklade: „Veď ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“

Dokonca aj v noci pred svojím ukrižovaním opäť dokazuje, že prišiel slúžiť: „Vy ma nazývate Učiteľom a Pánom, a správne hovoríte, lebo ním som. Ak som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl vaše nohy, aj vy ste povinní umývať si navzájom nohy. Lebo som vám zanechal príklad, aby ste aj vy robili tak, ako som ja urobil vám.“ (Porov. Ján 13, 4 – 17)

Žiaden z učeníkov sa k tejto podradnej úlohe neprihlásil dobrovoľne. V miestnosti teda vládli pyšné srdcia a špinavé nohy. Učeníci boli ochotní bojovať o trón, ale nie o uterák. Žiaľ, dodnes sa na tom veľa nezmenilo.

Je to tragické. Na jednej strane je totiž jedným z hlavných cieľov kresťanského života stávať sa podobnými Synovi (Ježišovi Kristovi), čo neznamená nič iné ako pokorne a skromne slúžiť v nezištnosti. Na druhej strane, neveriaci môžu spoznať, že sme Ježišovi učeníci, podľa lásky, ktorú máme jeden k druhému. Ale čo ak táto vzájomná láska chýba? Keď nás vedie pýcha a bráni nám slúžiť si navzájom v láske?

Tento týždeň sa chceme zamyslieť nad témou byť služobníkmi Ježiša Krista. Na tento účel sa pozrieme na život Gehasisa, Elizeovho služobníka.

V vysvetleniach sa každý deň uvádzajú dva alebo tri body. Určite sú všetky dôležité. Nech však Boh osloví práve vás v tom bode, ktorý je pre vás dôležitý. Zamyslite sa nad ním a ostatné veci z týchto vyhlásení nechajte v pozadí.

Nenechajte, aby vám tieto vysvetlenia brali čas na modlitbu a osobné zamyslenie.

Nech vás Pán požehná

Devočný text

Sobota, 2. Kniha kráľov 4:8 – 17

Elizeus na svojich cestách medzi Samáriou, Jezreelom a inými mestami pravidelne prechádzal cez Sunem, kde žila bohatá žena. Že táto žena bola veľmi zbožná, vidíme na tom, že chcela byť požehnaním pre Elizeusa.

Je zrejmé, že Elizeus už nejaký čas využíval pohostinnosť tohto páru, keď sa jedného dňa rozhodol, že sa im za to odmení. Prostredníctvom Gechaziho sa tej ženy opýtal, čo pre ňu môže urobiť.

V nasledujúcom texte by sme sa chceli zamerať na sluhu Gechaziho a zamyslieť sa nad niektorými základnými myšlienkami na tému „služenia“.

Než budete čítať ďalej, zamyslite sa nad týmto:

• ako si predstavujete, že by mal sluha vyzerať
• aké aspekty služobníctva rozpoznávate v úryvku, ktorý ste čítali
• či ste sami služobníkom

Slúžiť jeden druhému, byť služobníkom, je ústrednou témou Biblie. Ako ste si mohli prečítať v predslove, Pánovým cieľom bolo urobiť zo svojich učeníkov služobníkov.

V Liste Rímskym 8:29 čítame: „Tých, ktorých vopred poznal, aj vopred určil, aby boli podobní obrazu jeho Syna.“ Byť podobný Ježišovi znamená okrem iného aj byť služobníkom!

Žijeme vo svete, ktorý je veľmi zameraný na „JA“. Robíte niečo pre seba, sami pre seba alebo zo seba samých. Porovnaj to s Fil 2,3–4. Nechceme začať hľadať spôsoby, ako dávať, namiesto toho, aby sme stále premýšľali o tom, čo by sme mohli dostať? John Wesley to vyjadril takto: „Robte dobro všetkým ľuďom všetkými možnými spôsobmi a pokiaľ môžete.“

V 2 Korinťanom 8, 1–6 Pavol podáva úžasné svedectvo o cirkvách v Macedónsku. Zamyslite sa, či sa tieto verše vzťahujú aj na váš život. V čom konkrétne sa chcete zmeniť a stať sa človekom, ktorý dáva?

Keď sa raz slávneho dirigenta Leonarda Bernsteina opýtali, ktorý nástroj je najťažší, odpovedal: „Druhé husle. Prvých huslistov môžem zohnať veľa, ale nájsť niekoho, kto by s nadšením hral na druhých husliach, druhom lesnom rohu alebo druhej flaute, je naozaj problém. A predsa, ak nikto nehrá na druhých husliach, nemáme žiadnu harmóniu.“

Ste ochotní hrať na druhom husle? Namiesto toho, aby ste stáli v centre pozornosti, ste ochotní pracovať v zákulisí a slúžiť bez toho, aby ste za to dostali uznanie?

Gehazi, ako uvidíme neskôr tento týždeň, bol vždy v tieni veľkého proroka Elizea. Hral druhé husle a prvenstvo prenechal prorokovi.

V dnešnom biblickom úryvku vidíme, ako Gechazi pôsobí v pozadí. Sprostredkováva stretnutie medzi ženou a prorokom. Gechazi si navyše zrejme všimol, že tá žena nemá syna a pravdepodobne ho ani nikdy nebude mať. Úžasné je, že on (na rozdiel od Sáry, porovnaj Gn 18, 12–14) veril, že Boh môže tento zázrak vykonať prostredníctvom jeho pána, proroka Elizea.

Vidíte potreby a núdzu vo svojom okolí? Ste ochotní byť tam požehnaním prostredníctvom nezištnej služby?

||

Nedeľa, 2. Kniha kráľov 4:18 – 28

Krátko po zázračnom narodení chlapca bola viera tejto zbožnej ženy podrobená skúške: chlapec zomrel na jej kolenách. Po zvážení situácie sa okamžite vybrala za Elizeom. Poprosila manžela, aby jej poslal sluhu a osla, zrejme bez toho, aby mu povedala, že chlapec zomrel, lebo sa obávala, že by ju v takom prípade manžel nepustil.

Muž spochybnil nutnosť ísť za prorokom. Z toho môžeme usudzovať, že jeho duchovný záujem bol skôr povrchný a zameraný na obrady (slovami „Nie je ani nov, ani sobota“ muž naznačil, že predsa len neexistuje dôvod na náboženskú slávnosť).

Aké sú vaše duchovné záujmy?

Hľadáte spoločenstvo preto, že to „proste robíte“ ako kresťan, alebo preto, že je to pre vás skutočná potreba?

Zamyslite sa nad Gal 4, 10–11 a Hebr 10, 24–25

Keď Šunemčanka prišla k Elizeovi, Gechazi ju odohnal. Prorokov sluha zrejme považoval za drzosť, že táto žena obťažuje proroka. Tu sa stretávame s problémom, ktorý sluhovia často majú: problémom nadmernej ochrany a majetníctva. Sluhovi hrozí, že sa mu zúži obzor a prehliadne potreby druhých, ktoré priamo nesúvisia s jeho službou.

Tak sa cítil Jozua, Mojžišov sluha, keď Eldad a Medad prorokovali v tábore. Jozua chcel, aby ich Mojžiš zastavil, veď jeho pán, Mojžiš, ktorému slúžil ako Boží muž, bol poverený prorokovať. (Porov. Dt 11, 24–30)

Aj učeníci Pána mali tento problém. Porov. Lukáš 18:15).

Stretli ste sa s týmto problémom vo svojom živote?

Alebo ako reagujete, keď niekto náhle spochybňuje vašu službu? Napríklad ak si niekto vybuduje dobrý vzťah s vaším mladým človekom a stará sa o neho?

Správanie tejto ženy je typické pre jej situáciu: nehovorí, prečo prišla, ale ako sa cíti vzhľadom na to, čo sa stalo.

Dokážete z toho, čo vám hovoria mladí účastníci, zistiť, čo si naozaj myslia?

||

Pondelok, 2. Kniha kráľov 4:29 – 37

Ako sa musel cítiť Gechazi po týchto udalostiach?

Nebol snáď neustále prehliadaný?

V prvom rade je tu matka toho chlapca. Očividne od začiatku verí, že Gehazi nie je schopný vrátiť jej syna k životu. Preto sa upína k prorokovi, ignoruje sluhu a vkladá svoju dôveru do neho.

Poznáte aj vy takéto situácie? Ignorujú vás niekedy v tíme Jungschi? Alebo rodičia chlapcov? Alebo možno vás niekedy ignorujú aj iní ľudia!

Zamyslite sa nad tým, kde vás ignorujú

Zamysli sa nad tým, kde sa s týmto problémom stretávaš vo svojej službe Pánovi, a skús to vnímať ako príležitosť precvičovať si pokoru

Gehazi sa teda vybral do domu Šunemčanky, ako mu prikázal Elizeus. Po ceste nikomu nepozdravil a ani neodpovedal na pozdravy. Dôvodom tejto „nepriateľskosti“ bolo to, že pri takýchto pozdravných obradov sa vždy strácalo veľa času. Možno prorok chcel, aby sa Gehaziho zlyhanie pri vzkriesení chlapca nepripisovalo jeho oneskoreniu!

||

Utorok, 2. Kniha kráľov 4:38 – 41

Gehazi* sa opäť ocitá v veľmi podobnej situácii. Znovu urobil presne to, čo mu bolo prikázané. A znova zlyhal. Že nedokázal oživiť mŕtveho chlapca, to chápeme, to by bol obrovský zázrak. Ale teraz nedokáže ani uvariť polievku. Necíti sa Gehazi kvôli tomu menejcenný a zahanbený?

Vidíte, prorok ho vždy predčil, hoci urobil všetko, čo mu bolo prikázané.

Skúste sa v podobných situáciách úprimne vyrovnať so svojimi myšlienkami. Zamyslite sa tiež nad listom Hebrejom 6:10.

Tento úryvok z Písma nám však odhaľuje ešte jednu veľmi krásnu myšlienku. Celá táto situácia umožnila Elizeovi poskytnúť názorné poučenie prorokovým učeníkom a Gechazimu.

V tej dobe ľud prežíval úplne iný druh hladomoru. Odvrátil sa od živého Boha a Jeho prikázaní, aby prijal náboženstvo Baala. Ľudia duchovne hladovali.

Elizeus vzal múku – ktorej bolo v čase hladomoru sotva dosť – a dal ju do hrnca. Potom sa jedlo stalo jedlým. Elizeus týmto nehovoril učeníkom proroka nič iné, ako povedal Pán svojim učeníkom v Matúšovi 5:13–16.

Skutoční služobníci, akým bol v dokonalom zmysle Ježiš Kristus, majú obrovský vplyv. Ježiš zmenil svet ako nikto iný pred ním. Bez armád, ktoré by viedol, bez kníh, ktoré by písal, bez ekonomických záujmov, peňazí či moci. Ježiš prišiel slúžiť. Keď slúžime, sme soľou a svetlom sveta.

Vy ste soľou zeme: soľ je konzervačný prostriedok a veľmi špeciálne korenie. Je neuveriteľne užitočná. Zamyslite sa na chvíľu nad všetkými praktickými, pozitívnymi aspektmi soli a pokúste sa ich interpretovať v kontexte života služobníka Ježiša Krista.

Ale ak soľ stratila svoju chuť...

Toto je veľmi vážna veta. Čo ak sa charakteristické črty kresťana už v živote neprejavujú a nie sú viditeľné? Humanizmus, svetskosť, rozumové uvažovanie a materializmus sa veľmi hlboko zakorenili v myslení väčšiny kresťanov.

Wolfgang Bühne kedysi napísal: „Uplatnilo sa kresťanstvo, ktoré nie je ani príťažlivé, ani dôveryhodné.“

Chcete byť vedome soľou?

Vy ste svetlo sveta...

Svetlo má tiež vlastnosti, ktoré nám môžu niečo povedať o tom, čo znamená „byť služobníkom“. Svindoll hovorí: „Nesnažte sa ukázať, akí ste jasní a žiariví, jednoducho žiarte!“

Nájdete aj iné vlastnosti svetla, ktoré vám pomôžu lepšie pochopiť charakter služobníka?

* Verš 38 hovorí o sluhovi Elizea. Nie je jasné, či to bol skutočne Gechazi, ale pre naše úvahy o „byť služobníkom Ježiša Krista“ to nie je dôležité.

||

Streda, 2. Kniha kráľov 4:42 – 44

Poznáte tie pocity? Za nič na svete si nedokážete predstaviť, ako sa s tým či oným vyrovnáte. Neúspechy vás pripravili o vieru!

Pán povedal Pavlovi, že Jeho moc sa naplno prejavuje v slabosti (2 Kor 12,9). Ľudská sila často len bráni Božiemu pôsobeniu.

Aj Jozef dosiahol úspech len prostredníctvom neúspechov. Keď budete mať príležitosť, zamyslite sa nad jeho životom (Genesis 37 a nasl.)

Ale to, čo ma na Gechazim opakovane a aj tu opäť udivuje, je jeho poslušnosť. Aj keď nedokáže nájsť vieru, poslúcha proroka. To nás privádza k ústrednej myšlienke: poslušnosť služobníka.

Služba a poslušnosť idú ruka v ruke ako siamské dvojčatá. Samotné vedomie toho, aký by mal byť sluha, ešte zo človeka sluhu nerobí. Nezbytnou vlastnosťou, ktorá robí čokoľvek skutočným, je poslušnosť.

A čo ty?

Ste pripravení poslúchať? Poslúchate Pána?

Je vždy povzbudivé, že sám Ježiš nám dal príklad toho, čo od nás vyžaduje, nie je to tak? Čítame totiž o Jeho poslušnosti, poslušnosti až do smrti na kríži (Filipským 2:8). Poznal radosť, ktorá ho čakala, a znášal kríž (Hebr. 12:2).

Nie je vždy ľahké byť poslušným. Niekedy sa s nami zaobchádza nespravodlivo alebo nás prehliadajú. Poslušnosť často vyžaduje nezištnosť podobnú tej, ktorú preukázal Kristus. Byť služobníkom nie je ľahká úloha. Ale Boh vidí každú našu službu a nedovolí, aby niečo zostalo zabudnuté alebo neodmenené.

Zamyslite sa nad Galatským 6:9 a 1 Korinťanom 3:12–14.

||

Štvrtok, 2. Kniha kráľov 5:9–14

Zrejme sa v krajine ešte našli ľudia, ktorí odmietli kult Baala zavedený Jeroboámom a slúžili pravému Bohu. Tento muž pravdepodobne vnímal prorocké školy ako náhradu za zákonné uctievanie a priniesol tam prvotiny. To mu umožnilo splniť prikázanie (Deut. 18:4), hoci tam neboli žiadni aktívni leviti ani kňazi.

Chceme sa opäť venovať Gehazimu. Po všetkých doterajších neúspechoch sa mu zrejme nedarí nájsť dostatočnú vieru. Bolo zrejmé, že tých 20 jačmenných chlebov nikdy nebude stačiť.

Z dnešného úryvku si môžeme vziať veľmi dôležité ponaučenie: Opäť vidíme, ako Gechazi robí presne to, čo mu bolo prikázané. A opäť je s ním zaobchádzané nespravodlivo.

Ocitol sa v krížovej paľbe a musí čeliť hnevu Naamana. Treba si uvedomiť, že Gehazi si túto správu nevymyslel, iba ju odovzdal.

Poznáte situácie, v ktorých ste sa nespravodlivo ocitli v krížovej paľbe?

Ako to riešite?

V Naamanovi tu vidíme pyšného muža. Ako veliteľ armády sýrskeho kráľa bol zvyknutý, že sa k nemu všetci správali s úctou a pokorou.

To, že prorok tak úplne prehliadol jeho vysokú dôstojnosť a bohatstvo a ani k nemu nevyšiel, ranilo jeho pýchu. Bolo však potrebné, aby bol Naaman zosadený zo svojho vysokého postavenia, aby sa pred Bohom objavil v správnej pozícii – ako chudobný malomocný.

||

Piatok, 2. Kniha kráľov 5:15 – 24

Naaman sa pokoril a poslušne splnil prorokove pokyny. Potom, čo sa sedemkrát ponoril do vody (číslo sedem opäť symbolizuje Božie dielo), zažil úžasný zázrak: jeho telo nebolo len opäť čisté, ale stalo sa ako telo malého chlapca.

Navyše bol v tých dňoch jediným, kto sa vyliečil z malomocenstva (porovnaj Lukáš 4:27).

Na rozdiel od mnohých, ktorým by sme mohli pomôcť, Naaman sa vrátil, aby poďakoval Elizeovi a Gechazimu. Darčeky, ktoré priniesol, tvorilo približne 340 kg striebra a zlato v hodnote asi 1,7 milióna frankov, plus sedem slávnostných odevov. Elizeus však nechcel tieto dary prijať. Nechce, aby niekto niekedy povedal, že tento zázrak vykonal kvôli peniazom. Okrem toho si uvedomuje, že sláva nepatrí jemu, ale iba živému Bohu.

Ako sa vyrovnávate s tým, keď vás niekto vyzdvihuje?

Radi sa dostávate do centra pozornosti po podmienečnom prepustení?

PS: Maj však na pamäti, že akékoľvek odmietnutie prejaviť ti lásku môže byť tiež prejavom tvojej hrdosti.

Na rozdiel od Elizea, ktorý v tejto situácii urobil absolútne správnu vec, Gechazi teraz zlyháva. Z ľudského hľadiska ho môžeme veľmi dobre pochopiť po všetkých neúspechoch, ktoré musel znášať. Gechazi sa naučil dávať, poslúchať, hrať druhé husle. Ale nenaučil sa zabúdať a odvracať pozornosť od seba samého. Všetka tá ťažoba, ktorú znášal znova a znova, rozvírila jeho myšlienky a teraz videl, že prišla príležitosť, aby za to konečne dostal primeranú odmenu.

Služobník Ježiša Krista musí byť schopný zabudnúť. Dokážete odpustiť a zabudnúť, keď sa voči vám niekto previnil?

Dokážete zabudnúť aj na tých, ktorým ste urobili niečo dobré, alebo si to zaznamenávate a živíte tým svoju pýchu? Prečítajte si 1 Korinťanom 13:4–7 a Matúša 6:1–4.

Je vôbec možné zabudnúť v zmysle „stratiť všetky spomienky“?

Možno si už premýšľal o Jozefovi. Jozef mal všetky dôvody, aby si liečil rany a odmietal svoju minulosť. Ale Jozef bol človek, ktorý vedel zabudnúť. Svojho prvého syna pomenoval „Manasse“, čo znamená „zabudnúť“. (Jozef si síce mohol veľmi dobre pamätať Jakuba a svojich bratov, ale pri týchto spomienkach v ňom nevznikala žiadna bolesť ani hnev.)

Aj Pavol bol pripravený zabudnúť. A to tak na krivdy, ktoré mu boli spôsobené (2 Kor 11, 23–33, ide o služobníkov!), ako aj na dobro, ktoré vykonal (Filipským 3, všimnite si verš 13).

Ešte raz sa zamyslime nad Gechazim. Všimli ste si, ako rýchlo Gechazi prechádzal od jednej neúprimnosti k druhej? Vo verši 20 používa Gechazi tie isté slová ako Elizeus vo verši 16: „Ako žije Pán.“ Gechazího úmysly však nie sú dobré, a tak tu zneužíva Božie meno. Vo verši 22 Gechazí pokrytecky klame. Jeho žiadosť vyzerá veľmi nesebecky. Neskôr, pred Elizeom (verš 25), Gechazí opäť klame. Ale snáď najtragickejšie na jeho nesprávnom správaní je to, že podal falošný obraz živého Boha pohanovi vzdialenému od Boha, Naamanovi.

Uvedom si, že tvoje zlé správanie znižuje Božiu slávu a sťažuje neveriacim spoznať pravého Boha.

Prejavuje sa Božia povaha vo vašom živote?

||

Sobota, 2. Kniha kráľov 5:25 – 27

Všimli ste si, na čo Elizeus poukazuje, keď vynáša rozsudok nad Gechazim? Neodvoláva sa na jeho lži ani na jeho podvod, ale na čas. „Je teda čas brať striebro a odevy...“

Pán vie, kedy je čas odmeniť svojich služobníkov. Chcem vás povzbudiť, aby ste trpezlivo čakali.

Zamyslite sa nad tým, kde očakávate odmenu a uznanie za svoje činy. Viete, akú odmenu vám Boh sľúbil?

Prečítajte si List Rímskym 6:23 a Zjavenie 21:1–7.

Čo si myslíte o Gehaziho treste? Nie je tento trest príliš prísny?

Gehaziho trest bol taký prísny, pretože jeho hriech mal ďalekosiahle dôsledky, keďže táto správa sa pravdepodobne rozšírila medzi Izraelitmi a Aramejcami.

Okrem toho sa tu jasne ukazuje strašná skutočnosť, že niekto môže roky žiť v prítomnosti veriacich ľudí, bez toho aby sa osobne rozhodol pre samotného Boha. Podobne ako sa Judáš Iškariotský na konci svojho života s naším Pánom ukázal ako „neveriaci“, tak sa to stalo aj Gehazimu.

Tým, že Boh potrestal Geháziho malomocenstvom, ukázal, čo sa skutočne skrývalo v Geháziho srdci.

Prečítajte si List Galaťanom 2:16 a List Jakubov 2:14–20

Napriek tragickému záveru príbehu o Gechazim sa nenechajme odradiť. Z jeho života sa môžeme veľa naučiť. Byť služobníkom Ježiša Krista sa rozhodne oplatí.

Zamyslite sa nad textami z Listu Židom 4:15, 1. listu Korinťanom 11:31 a 32 a 1. listu Jánovho 1:9.

Odkaz na zdroj

• Titulná ilustrácia: Clipart s láskavým súhlasom vydavateľstva buch+musik ejw-service gmbh, Stuttgart – www.ejw-buch.de
  z: Jungscharleiter Grafik-CD plus; druhé revidované vydanie 2002
  © buch+musik ejw-service gmbh, Stuttgart
  
• Obsah: BEJS – duchovná úvaha:
  Swindoll C., The Art of Selfless Service, CLV Bielefeld
  McClung F., Friendship with God, How do I overcome my pride, Youth with a Mission Frankfurt
  Materiály, Dillenburgerverlag, Dillenburg
  Keil C. S. Kniha kráľov
  Constable Thomas L., 1. a 2. Kniha kráľov